História
Obec Dolný Štál sa nachádza na juhozápade Slovenska, v srdci Žitného ostrova, 10 km od okresného mesta Dunajská Streda, pri dôležitom dopravnom ťahu, na ceste č. 63 (E 575), ktorá vedie z Bratislavy do Komárna. Obec má približne 2000 obyvateľov, jej rozloha je cca 2950 ha a leží vo výške 112 m n. m. Vznikla v roku 1940 spojením obcí Dolný Štál, Horný Štál a Tőnye.
Odlesnený, rovinatý chotár pokrývajú vrstvy štrku a piesku z levantského obdobia, na ktorých sú riečne usadeniny Dunaja. V chotári sa sem – tam ešte vyskytujú močiare. Obec Dolný Štál prešla dlhým a zložitým vývojom. Toto územie tradične nazývali aj „Zlatou záhradou“, pratradície sa zmieňujú o prvých Avarských osídlencoch, Pečenehoch a Kúnoch.
Dejiny obce siahajú až do roku 1111. Prvá písomná zmienka o obci z r. 1113. Písomnosť „ In villa Staul…“ poukazuje na rozdelenie kraja v roku 1111, ktoré nariadil kráľ Štefan a podľa tejto písomnosti si vyčlenil 2/3 územia obce Staul pre vlastné potreby a 1/3 ponechal pôvodným majiteľom, v našom prípade županovi menom Kozma.
Názov Dolného Štálu bol v rokoch 1254-55 Staul, v roku 1260 Alistál, v roku 1347 Staul – Inferior (Dolný Staul), v roku 1786 Allischtal, od roku 1796 Alistál, od roku 1927 Dolný Štál, od roku 1948 Hroboňovo, po maďarsky Alistál, po nemecky Ischtal. V roku 1940 boli k Dolnému Štálu pripojené susedné obce Horný Štál a Tőnye. Viacerý si myslia, že obec dostala názov Alistál preto, lebo kedysi sa tu mohli nachádzať kráľovské maštale (maštaľ po maďarsky znamená istálló – poznámka prekladateľky). Faktom je, že v jednom dokumente z roku 1268 je takýmto spôsobom spomenutý „Szakálos“ (Sokolec), keďže sa tam nachádzalo kráľovské stádo koní a tam bývali aj dozorcovia maštalí. K Dolnému Štálu patrili aj pusty Bélle, Hidvég, Karáb a Petény. Pusta Bélle sa vyskytuje v dokumentoch, pochádzajúcich z roku 1296 pod názvom Billge.
Kostol pôvodne pochádza z 15. storočia, ale základy, pochádzajúce z obdobia Svätého Štefana sú pravdepodobne pod kostolom.
Názov Horného Štálu bol v roku 1291 Faliztar, v roku 1463 Felystal, v roku 1553 Felistál, v roku 1927 Horný Štál, po nemecky Fel Ischtal. Korabinszky píše o tejto obci v roku 1786 nasledovne: „ Fellschtal sa nachádza na 2 míle od Šamorína na 1 ¼ míle od Dunajskej Stredy juhovýchodne, oproti Allischtalu na Žitnom Ostrove, ide o rodisko bývalého péčskeho a vácskeho biskupa Pál Dáwida.“ O obci píšu v roku 1291 pod názvom Feliztar, ako o statku župana Kozmu Bazinského. O rok neskôr sa spomenie pod názvom Fariztar, keď syn župana Pála Bazinského, István, ju daruje Lászlóovi. Obyvatelia obce získali šľachtické privilégiá. Obec pripojili v roku 1938 k Maďarskej republike.
O obci Tőnye existuje zmienka z roku 1261 pod názvom Thon a Thungs, v rokoch 1245-55 pod názvom Tuuna, v roku 1381 pod názvom Teu a Tinye, dokument z Gabčíkovského archívu nazýva obec Tonye, v roku 1927 má obec názov Tône. Vývoj osady medzi Dolným Štálom a Horným Štálom sa úzko spája s vývojom týchto dvoch susedných obcí. Táto obec patrila v roku 1553 do vlastníctva klariských rehoľníčok z „Nyúlsziget-u“ (Zajačí ostrov), v roku 1647 sa stala vlastníkom bratislavských klariských rehoľníčok. V roku 1787 patrila do vlastníctva Komory Kráľovskej Pokladne, neskôr do vlastníctva rodiny Amadéovcov, potom rodiny Batthányovcov. Na prelome storočia tu vlastnila väčší statok manželka Bélu Pálfyho – barónka Blanka Batthány. K obci patrila aj Tőnyeg pusta a majer Papsziget. Väčšina obyvateľstva sa zaoberá poľnohospodárstvom a predajom vypestovaných produktov. Charakteristickým povolaním bolo košikárstvo, pár košikárov vykonávalo remeslo ešte aj na začiatku 20. storočia.